ZÁKLADNÁ ŠKOLA S MATERSKOU ŠKOLOU SV. GORAZDA V NITRE

Aby sme už viac neboli hladní….

Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi slávime my katolíci s vnútorným presvedčením, že je dôkazom o prítomnosti Boha – a to až celkom osobnej – medzi nami ľuďmi. Je to pre mnohých ako nádej, že je možné vidieť toho, ktorý je nekonečne veľký a svätý, a preto sa mu inak nemožno ani priblížiť, iba tak, že sa on priblíži k nám. Tu je zrazu možnosť sa naňho dívať a dotknúť sa ho. Považujeme za správne žasnúť a užívať si ju naplno.

Pri pozorovaní zvonka by možno niekto povedal, že toto vystavovanie kúska chleba vo vyzdobenom obale monštrancie dnes vyzerá ako potlač tváre preferovaného speváka pubertálne vystavená na tričku alebo dres s menom obľúbeného hokejistu… A že mu to príde umelé, neprirodzené. No neprirodzená je práve snaha dnešného človeka nájsť si vo svete svoju vlastnú modlu, pred ktorou skloní celú dôstojnosť svojej osoby.

Celá tá pubertálna snaha vystačiť si sám, mať všetko po mojom. Z tohto života  pochádza duchovný hlad , keď neuspokojuje žiadna vec, ktorú mám.  Som na zemi ako nespokojenec, ktorý veľmi rýchlo pochopil, že skúšam, ale iba ťažko nájdem to, čo mi pomôže žiť naozaj naplno.  Cítime sa oklamaní, doráňaní a odstrčení na okraj cesty života.

Samaritán sa ujal doráňaného človeka,  bezvládne ležiaceho pri ceste.  Prišiel k človeku v situácii, keď bol odstrčený a sám si pomôcť nevedel.  Ježiš –  nám predstavil príklad toho, ako byť blížnym a vlastne seba samého ako Samaritána.

Byť blížnym totiž znamená ponúknuť plnú osobnú blízkosť tomu, kto ju potrebuje: uzdravoval tých, čo to potrebovali…. Ak sa mi ako kresťanovi on osobne stal blížnym, keď som zbadal svoju biedu a „okrajovosť“, tak chce aby som túto jeho účasť ponúkol tým, ktorých na okraji cesty stretnem ja.

Ježiš vnímal hlad i tejto doby a nechcel, aby som sa zľakol neprijatia, odmietania, nepriateľských postojov…  Nechcel, aby som sa zľakol nedostatočnosti a zlyhania, ktoré vidím aj vo vlastných radoch a na sebe samom. Radí mi aj v tom, čo robiť vo svete, v ktorom sa človek predo mnou javí skôr ako nepriateľ, než ako blížny.

Farnosť, spoločenstvo veriacich vychádza dnes s Kristovým telom von. Nie je to show pre zástupy vnútri alebo vonku. Má to byť svedectvo o Tom, ktorý nás spolu zhromaždil okolo svojej osoby. On rozumie hladu v tomto našom svete vo všetkých jeho podobách a vie ho odstraňovať. Všetkým prajem, aby sa na chlieb života nemuseli len dívať, ale sa ním skutočne nasýtili.