ZÁKLADNÁ ŠKOLA S MATERSKOU ŠKOLOU SV. GORAZDA V NITRE

Advent

Obdobie adventu sme začali sv. omšou, počas ktorej vdp. ICLic. Peter Korenčiak, duchovný správca školy  posvätil adventné vence, na ktorých počas tohto obdobia každý deň zapaľujeme sviecu pri našej spoločnej modlitbe  na začiatku a na záver školského vyučovania.

Ovocie adventu závisí od našej aktivity

Keď v advente počúvam vianočné piesne a keď už niekoľko týždňov pred Vianocami vidím zažaté stromčeky, mám z toho nedobrý pocit. Prečo? Neobohatí nás ani čas adventu, ten sa vytratí a keď prídu Vianoce, netešia, ale už zovšedneli a zvrhnú sa len na materiálne veci, darčeky a jedlo, prípadne na jeden deň v rodinnom kruhu.
Uvažujem: Prečo mladoženáč nechce vidieť svoju nastávajúcu vo svadobných šatách pred sobášom? Prečo mnohí rodičia nechcú vedieť, keď čakajú dieťatko, či to bude chlapček, alebo dievčatko? Prečo rozbaľujeme darčeky pred tými, ktorí nás nimi obdarovali?

V predvianočnom zhone mnohí zabúdajú na podstatu adventu.

„Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky“ (Mt 3,3; Iz 40,3).  „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,1). Pokánie pripomína, že život každého človeka sa dá prirovnať k ceste. Nie sú len rovné ako diaľnice, ale častejšie bývajú nerovné, ovplyvnené dolinami, kopcami, terénom. Hriech nás nielen odlučuje od Boha, ničí spojenie s ním, ale aj prirodzený život robí ťažkým, nepríjemným, zlým.
Pokánie je podmienkou k Božiemu odpusteniu a obnoveniu priateľstva.

K adventu právom patrí pokánie. Prijať Ježiša za svojho Pána a Boha si vyžaduje celkovú zmenu nášho zmýšľania a života vôbec. Obrátenie je teda zmena celkového myslenia, cítenia, chcenia a konania. Boh chce náš nový život, nielen nové zmýšľanie. Slová „lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,2) upozorňujú na úplné obrátenie ako predpoklad vstupu do Božieho kráľovstva. Obrazne povedané: Keď niekto hodí topiacemu sa záchranný pás a on po ňom siahne a celou silou ho pevne uchytí, nemôže povedať, ja som sa zachránil, ale musí povedať, bol som zachránený. Teda byť zachránený je dar.

Advent bez pokánia, bez zmeny života môže byť ako premárnená príležitosť zachrániť sa. Na stretnutie s Ježišom sa treba pripraviť. Aj keď advent trvá krátko, je však dostatočne dlhý na to, aby sme urobili, čo sme povinní urobiť. Ľudské návyky, zvyky stávajú sa nebezpečenstvom. Nákupy, darčeky, zhon pred koncom občianskeho roka veľmi často a rýchlo pomýlia, zvedú a podstatné unikne. Preto často cez sviatky počuť vzdych, aby bolo už po nich. Preto sviatky sú neraz pre niekoho aj nudné a dá sa zažiť počas nich aj sklamanie, neuspokojenie, pretože sa očakávalo to, na čo sa nepripravovalo.

Tohtoročný advent ako čas pokánia začnime u seba a od seba. Keď začíname od seba, máme nádej, že zažijeme a prežijeme Sviatky narodenia Pána radostnejšie, v pokojnejšej atmosfére, s väčším zážitkom. A keď sa to podarí v našej rodine, bude to „širšia cesta“ k Pánovi. A keď takých rodín bude viac..…

My sami zrealizujeme výzvu: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,1).

Tak prežijeme advent s úžitkom. Nepremárnime ho menej podstatnými záležitosťami. Počas Vianoc chceme zažiť pravú radosť ako mladoženích, ktorý chce vidieť nevestu vo svadobných šatách až pred sobášom, ako novopečení rodičia sa tešia dieťatku a prajú si, aby bolo zdravé, nehľadiac na to, či je to dievčatko, alebo chlapček. Aj darček spod stromčeka poteší viac, keď v srdci bude Kristus.

Prajem Vám požehnané prežitie adventného času!

(voľne spracované podľa: Aktuálna výzva: „Pripravte cestu Pánovi…!“ Doc. ThDr. Dr. Ľ. Stanček, PhD.)

Comments are closed