ZÁKLADNÁ ŠKOLA S MATERSKOU ŠKOLOU SV. GORAZDA V NITRE

V každom človeku vidieť Boha…

Ako reagujeme, keď napríklad vidíme na ulici opitého bezdomovca,  alebo keď prechádzame okolo niekoho, komu sa na tvári zračí utrpenie? Zvrtneme sa a predstierame, že nič nevidíme? Alebo vhodíme mu do klobúka mincu, no dôsledne sa vyhýbame jeho pohľadu? Či ostaneme navonok ohromene zízať a vnútorne pohŕdať?

Keď sa z akéhokoľvek dôvodu odvrátime od ľudskej bytosti, jednak zrádzame svoje človečenstvo, no zároveň prichádzame aj o ďalšiu možnosť hlbšie spoznať seba. Každý, koho stretneme, zasluhuje si našu pozornosť kvôli sebe samému, no Boh nás zároveň každým stretnutím chce formovať k lepšiemu. Keď sa však svojvoľne odvrátime a vyhneme stretnutiu, maríme jeho plán s nami. A potom nedosahujeme cieľ, pre ktorý nás stvoril. Sv. Písmo opisuje Ježiša Krista – trpiaceho služobníka ako „zohaveného… výzorom sa nepodobá človeku… Nemal podoby ani krásy, aby sme naň hľadeli… Opovrhnutý bol a najposlednejší z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal slabosť, ako niekto, pred kým si zakrývame tvár“ (Iz 52, 14; 53, 2-3). Napriek tomu, ako Ježiš vyzeral, Pilát ho predviedol pred zástup a povedal: „Hľa, človek!“ (Jn 19, 5). Aj ďalej Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli“ (Jn 19, 37). Tí, ktorí sa odvážili pozrieť na ukrižovaného Krista, uvideli niečo neopakovateľné. Lotor vedľa Ježiša priznáva, že „my dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili, ale on neurobil nič zlé“ (Lk 23, 41). Potom prosí Ježiša, aby si naňho spomenul, keď príde do svojho kráľovstva. A on mu sľubuje, že ešte v ten deň bude s ním v raji.

Ak sme čestní a pravdovravní, musíme pripustiť, že niektoré naše bolestivé poznámky alebo naša ľahostajnosť môžu veľmi zraňovať druhých ľudí. Áno, Ježišov znetvorený výzor dokonale odhaľuje nedostatok našej ľudskosti. Pozorne a naozaj úprimne sa zahľaďme v tomto veľkonočnom čase do očí ukrižovaného Krista a vrúcne prosme Ducha Svätého, aby nám dokorán otvoril náš duchovný zrak. Možno nám ukáže Spasiteľa, ktorý vôbec nevníma vlastné utrpenie, pretože je vo svojej veľkej láske zameraný iba na nás. Možno nás pohne k hlbšej a uvedomelejšej ľútosti nad našimi hriechmi – nielen preto, že zranili Ježiša, ale hlavne preto, že nám znemožňujú rásť v láske. Možno nám ukáže aj to, ako Pán veľkodušne odpúšťa ešte skôr, ako si uvedomíme, čo sme urobili, a predtým, ako poprosíme o odpustenie (Lk 23, 34. 43). Pozorne sa zahľaďme na Ježiša. Pozerajme zblízka, zbystrime zmysly a vnímajme ho každým kúskom svojej bytosti.

Peter Korenčiak, duchovný správca školy